Za ostatný rok sa udialo veľmi veľa a bolo málo času na zdieľanie. Sme tu, aby sme vám povedali viac o tom, čo sa zmenilo a čo nás čaká v ďalšom školskom roku.
Jedna z vecí, ktorú ocenia najmä tí, ktorí do školy nedochádzajú je plánovaný živý prenos z triedy cez on-line. Nechceme robiť klasické on-line vyučovanie, skôr sprostredkovať atmosféru a aktivity, ktoré sa u nás odohrávajú. Hoc aj pohodu a kľud pri kreslení, alebo radosť pri návšteve psíka. Budeme otvorení spätnej väzbe a nápadom, ako využiť toto online spojenie na prehĺbenie vzťahov medzi individuálne vzdelávanými deťmi a školou, deťmi, ktoré sú v škole, alebo medzi domácimi školákmi navzájom. O prvom živom vstupe vás budeme mailom včas informovať.
Ďalšia novinka sa týka spustenia nášho školského Instagramu. Nájdete nás tu. Rozhodli sme sa, že toto bude náš spôsob šírenia zážitkov a informácií o živote školy. Pre tých, ktorí na Instagrame nie sú a ani nechcú byť, bude aktuálne dianie zachytené na našom webe. O nových článkoch a informáciách vás budeme informovať e-mailom. Toto má na starosti nová posila tímu, Kristína Převrátil Alexy, mama jedného z našich detí. Od nej môžete očakávať pravidelný kontakt s životom školy.
Radi by sme zdieľali náš prístup a spôsob práce so svetom okolo nás, ani nie preto, že by sme hľadali nových žiakov (ako viete, sme plní), ale preto, aby sa ľudský a rešpektujúci spôsob trávenia času v škole stal novou normou. Naša skúsenosť ukazuje, že to ide.
Novinky v tíme a v priestoroch školy
Školský rok sme začali v čase prebiehajúcej rekonštrukcie našich priestorov. Bol to náročný začiatok na improvizáciu a tvorivosť, ale zvládli sme ho. Uvítali sme nových prvákov a tešíme sa z rozrastania našej každodennej komunity v pekných priestoroch. A tešíme sa aj z rozrastania komunity doma vzdelávaných detí.
Prišli k nám dve nové asistentky učiteľa. Dlho sme hľadali a naše deti nás veľmi jednoznačne usmerňovali v tom, koho medzi seba chcú prijať. Judita Bystrianska a Jela Vincentova sa stali oporou tímu a skutočne láskavými rukami pre všetky naše deti.
Slávka Makovníková sa naplno venuje koordinácií individuálneho vzdelávania a pracuje u nás aj ako sociálna terapeutka.
Naše nové pani asistentky majú viac ako 40 ročnú prax s deťmi. Ukázalo sa, že veľmi dobre funguje vekový rozptyl, v škole máme teraz zastúpené všetky generácie. Keď sú na vyučovaní aj rodičia, ktorí majú navyše neškolské malé dieťa, vtedy je v škole najlepšie, veľmi prospešne to mení dynamiku celej skupiny. Ľahšie sa pracuje s napätím a menej často napätie vzniká. Samotné deti hovoria o väčšom kľude, bezpečnejšom prostredí. Tetu Judku skutočne milujú. Jelka má práve zlomenú nohu, ale je s nami v spojení a podporuje nás z domu.
Zmeny, ktoré nám pomáhajú
Na vyučovaní sme začali využívať tesniace slúchadlá. Pochvaľujú si to všetky deti, nie len tie senzitívne a znevýhodnené. Keď potrebujú kľud, relax, čítať alebo sa v tichu sústrediť, použijú slúchadlá a nemusia si hľadať tiché miesto a izolovať sa v priestore.
Stále u nás prebieha učenie sa detí navzájom. Niektoré deti uprednostňujú iba túto formu učenia. Motivuje ich, keď môžu niekomu vysvetliť a byť tak nápomocní. Učí nás to dôležité poznanie, že učiteľ nemá byť počúvaný ale má hlavne počúvať a to dávame do praxe.
Rozhodli sme sa, že budeme flexibilnejší v priestore. Deti sa premiešavajú a nezostávajú v zabehaných dvojiciach. Táto zmena pomáha menej sociabilným deťom s nadviazaním kontaktu. Nerobíme to násilne, reagujeme na potreby, ktoré prichádzajú prirodzene. Keď prišli návštevy, museli sme pridať lavicu a stoličky a deti pocítili ako ich táto zmena neteší. No nedalo sa inak a tak sme sa o tom rozprávali. Dnes sa každý z nás pri príchode zamyslí, na ktoré miesto sa cíti, je slobodnejší vo výbere a posilňuje si odolnosť a pocit, že má na to zvládnuť aj nepríjemné veci.
Intervenčný pes v triede
Začali sme vyučovanie v spolupráci so psovodmi a intervenčným psom Bibione. Psovodi Hela a Peter Jadroňovci sú rodičia našich detí, ich Lili a Jakub sú žiakmi našej školy. Sú vzdelávaní individuálne, no často sa s rodičmi zúčastňujú vyučovania. V škole s nimi trávi čas aj ich 2 ročný brat Jonáš. Momentálne majú doma 17 psíkov, z toho niekoľko je pracovných a pomáhajú im pri zvieratách na farme, niektoré sa profilujú ako intervenčné psi či canisterapeuti.
Tejto aktivite predchádzala príprava detí, ako sa správať keď intervenčný pes so psovodom vstúpi do miestnosti, čo sa smie, nesmie a prečo. Pár základných pravidiel.
Prvé stretnutie bolo inšpirujúce. Deti sa naučili zmysly psíkov a porovnávali ich so zmyslami ľudskými. Poznávali akými signálmi s nami komunikuje pes a ako komunikujeme my (za akých podmienok sme zrozumiteľní). Potom kreslili a pes pri nich ležal – kreslili aj deti, ktoré to za iných okolností nemajú radi. Pes bol veľkou motiváciou a umožnil deťom otvoriť sa novým činnostiam.
Bibione navyše reaguje na povely v angličtine, takže spolu s týmto psom, máme aj učenie sa angličtine.
Deti si vyskúšali polohovanie psíka a relaxáciu a vôbec veľa nových zážitkov a aktivít. Prítomnosť psa nebráni tomu, aby sa naplnili osnovy. Naopak, pes, tak ako akákoľvek nová či bežná situácia učenie len podporuje. V osnovách to vieme všetko nájsť.
Psíka budeme využívať aj pri práci so znevýhodnenými deťmi. Hlavne u detí, ktoré nekomunikujú, najmä na podporu znakovej komunikácie.
