Neskôr, ale predsa, radi by sme sa podelili o dojmy a zážitky z Vianočného vystúpenia. Predstavenie sme tentokrát chystali veľmi poctivo a svedomito, do detailov. Aj vďaka podpore a nezištnej pomoci mnohých ľudí sa nám podarilo dosiahnuť vysokú latku, ktorú sme sami sebe stanovili. A neľutujeme ani minútu z náročných príprav.
Predstavenie mohlo byť iné. Mohli sme sa nechať zviesť s nášho snaženia a ponúknuť vlažné a neambiciózne dielo. No skúšky predstavenia deti brali svedomito a rovnako vážne sme k predstaveniu pristúpili aj my, ich sprievodcovia. Špeciálna vďaka patrí zvukárovi Julovi Cibuľovi (firma „Miesto“).
Nebolo ľahké nacvičiť všetko, čo sme chceli a čo sme si predsavzali, vrátane skúšok kostýmov, zvuko-techniky alebo kulís. Nedá sa opísať slovami to množstvo krokov, drobných aj veľkých, ktoré k hotovému predstaveniu viedli a koľko ľudí sa na ňom podieľalo. Dokonca aj naše domškolácke deti dochádzali na skúšky. Rodičia ich privážali a sami sa zapájali. Rodičia detí, ktoré sa kvôli napr. senzorickému preťaženiu alebo chorobe nemohli zúčastniť o všetkom vedeli a povzbudzovali nás z domu správami, telefonátmi a tichou spoluúčasťou. Žili sme predstavením každou bunkou.
Výsledok bol čarovný a ocenili ho aj diváci počas predstavenia. Zatiaľ čo minulé roky diváci často medzi sebou rozprávali, predstavenie brali ako niečo, čo treba prečkať, tento rok pozerali zo zatajeným dychom. Bol to skutočný zázrak.
Po predstavení sme boli sami na seba hrdí a povedali sme si, že v tejto skúsenosti sa skrýva dôležité ponaučenie: ľudia reagujú podľa toho, ako k nim pristupujeme. Ak cítime, že nie sú hodní kvality a poctivej práce, presne taká je aj odozva. Keď divákom veríme, vložíme do nich dôveru a partnersky sa otvoríme – toto sme my, takto to vieme najlepšie ako sa dá, pretože presne tak si to zaslúžime aj my, aj vy – vtedy sa dejú zázraky.
Deti aj rodičia boli šťastní. A šťastní sme boli aj my, tu v škole vo Veľkých Zlievcoch.
Na záver krásne slová našej Slávky, ktorá po predstavení naplno cítila, že to, čo ľuďom dávame sa nám aj vracia:
„Každý bez ohľadu na pomery, z ktorých vychádza, bez ohľadu na inakosti, ktoré väčšina vníma ako čudné, nevhodné a nenormálne má právo na partnerský a slušný prístup. Keď sa ku nám ľudia správajú nevhodne, je to častokrát len zrkadlom toho ako sa správame my. Hoc častokrát sme motivovaní napríklad strachom z ich inakosti, a často aj nie celkom vedome. No vždy sa dá začať od seba.“
