Zimné dni sme odštartovali prvým pokusom o vysielanie z našej triedy. Bolo určené všetkým, ktorý sa chceli nadýchnuť tvorivej a živej atmosféry u nás, no najmä domácim školákom.
Náš zámer bol jednoduchý – len zapnúť kameru a nechať vás ostatných pozerať sa, prípadne zapojiť sa, keď bude s čím. Naše aktivity sa točili okolo psov, keďže boli práve vtedy u nás na návšteve. Mali sme radosť z doma vzdelávaných detí, ktoré sa cez on-line predstavili a ukázali nám svojich domácich miláčikov.
Odniesli sme s tohto pilotného pokusu viacero dojmov aj ponaučení a vieme ako upraviť ďalšie vysielanie tak, aby bolo prehľadnejšie pre účastníkov v on-line a zároveň menej vyťažujúce pre nás v triede. Tešíme sa na vás znova a dáme vedieť najbližší termín!
Tu je pár fotografií z vysielania:
A potom nás už naplno zamestnali prípravy na vianočné predstavenie. Spolu s deťmi chystáme všetko do najmenších detailov, od samotného príbehu, cez pesničky, až po kostýmy a rekvizity. Je to riadna fuška, ale veríme, že to stojí za to. Do príprav predstavenia sa zapájajú aj doma vzdelávané deti, ktoré k nám obyčajne dochádzajú len na hodnotenie.
Takto vyzerajú niektoré z už hotových kostýmov:
A takto u nás vyzerajú skúšky predstavenia, ktorého sa zúčastňujú ozaj všetci, vrátane tých najmenších. Skúšame v triede:
Skúšame aj na javisku:
Už ste písali Ježiškovi? U nás sme zažili magický moment, s ktorým sa chceme podeliť. Tento list Ježiškov totiž napísala naša žiačka, o ktorej pred pár rokmi všetci hovorili, že na písanie a čítanie nech rovno zabudneme. Áno, je pravda, že prioritnejšie boli iné a omnoho zásadnejšie veci, chodenie, hygiena, kontakt… Ale práve cez nenútený a rešpektujúci kontakt a vzťah sa otvorili dvere jej napredovania. Tento list nám vháňa slzy radosti do očí.
Ďakujeme za všetky portfólia, projekty a listy. Máme, čo robiť aby sme sa všetkým tým tvorivým a krásnym prekopali. Tento projekt nám prišiel poštou ako prvý, je od dievčatka na individuálnom vzdelávaní. Ušila nám mikulášsku ponožku a na lem vyšila zšvz – našu skratku, no a parádne vyšitý obrázok k tomu, prekvapilo nás to a veľmi potešilo.
Je za nami veľa obyčajných dní, strávených spoločne v rôznosti, ktorú naša škola podporuje. Zišli sa u nás deti a rodičia, či už doma vzdelávaných detí, alebo deti s rôznym znevýhodnením či inakosťou. Nič viac, nič menej, len spoločne strávený čas, ktorý prospieva všetkým.
Kto u nás bol vie, že naša škola má na stenách jedinečné maľby, od rozprávkových postavičiek, až po prírodné a upokojujúce výjavy. Takým je aj naša nová breza. Ján Lopatovský pre nás ochotne a bez nárokov robí školské priestory krajšími a útulnejšími. Jeho obrazy boli aj súčasťou jesennej výstavy, o ktorej sme písali v predošlom blogu.
Je toho omnoho viac, viac zážitkov, momentov, aktivít, ktoré sme zažili, niektorým sa budeme venovať v samostatnom blogu (bubnovačka alebo varenie mydla), lebo si to zaslúžia, no na záver ešte jeden voňavý moment – maľovanie kávou. Všetkých nás bavilo a vyčarovalo kaviarenskú atmosféru!
Pokojné adventné dni prajeme!
