Naša škola je ako každá iná škola, ibaže maličká. Nachádza sa v obci Veľké Zlievce neďaleko Veľkého Krtíša. Má dve triedy. V jednej sa učia žiaci vzdelávaní denne, spoločne s deťmi s rôznymi odlišnosťami. Druhá trieda slúži najmä deťom, ktoré z rôznych dôvodov nechcú alebo nevedia byť s inými deťmi.

U nás nájdete bežné deti, ale aj deti s vývinovými poruchami, poruchami učenia, správania, s mentálnym znevýhodnením. Učia sa všetky spoločne, keď je pre nich spoločný priestor prospešný. Samostatnú druhú triedu používame ako miesto samostatnej práce, oddychu, ale aj ako herňu alebo telocvičňu. Máme parádny školský dvor. Veľký a veľkorysý. Je na ňom veľký altánok, využívaný hlavne počas horúcich letných dní. Tu na nás čaká ešte dosť práce. Časom by sme ho cheli vybaviť hojdačkami, preliezkami, pieskoviskom. Škola využíva aj obecné priestory. Hlavne multifunkčné ihrisko a učebňu, ktorá je na obecnom úrade. Tú využívame prevažne na prácu s počítačmi a tiež ako „dielničku“ na výrobu obrázkov a výrobkov.

Do školy tiež z času na čas prichádzajú žiaci vzdelávaní doma. Niekedy sa prídu spolu s nami učiť a stráviť s nami deň spoločne so svojimi rodičmi, súrodencami alebo aj bez nich. Tieto dni sú pre nás všetkých vždy veľkým obohatením.

Čo o nás hovoria ľudia, ktorí našu školu zažili:

„Navštíviť školu vo Veľkých Zlievciach ma dohnala túžba vidieť a zažiť deti, ktoré majú možnosť byť slobodné – slobodné a teda vo svojej podstate prirodzené – a to v škole! Ked som túto úžasnú školičku navštívila prvýkrát so svojim (vtedy ešte) bábätkom, vo dverách nás vítala obrovská úprimná radosť a šťastie, ktoré tam boli s nami po celý čas. Bola som súčasťou rannej komunity, počas ktorej sme všetci zdieľali svoje pocity a emócie, bolo to veľmi dojímavé. Deti boli veľmi starostlivé a pomáhali si, dokonca aj mne s bábätkom a chodili ho stále kontrolovať, kým v kočíku spinkalo. Každý mal nejakú činnosť, ktorú si mohol voľne vybrať a kým niektorí robili s pracovnými zošitmi, iní sa učili anglický jazyk prostredníctvom interaktívnej tabule alebo další niečo kreatívne vyrábali. Deti mali radosť z toho, čo robia a to je to najvyššie ocenenie, ktoré môžu dostať. Zo školy som odchádzala s nádherným hrejivým pocitom šťastia a vďaky!“

Katarína P. , učiteľka v MŠ využívajúcej prvky Montessori v Lučenci

„Nepáči sa jej, keď musí veľa písať. Výhoda domácej školy je, že môže vyjadriť svoj názor, teda i svoju nespokojnosť a spolu prídeme na riešenie, ako by jej to viac vyhovovalo. Preto sme písali istú dobu na tabuľku a písmená a slová, ktoré chcela. Teraz vie celú abecedu a píše  každý deň, ale koľko chce do zošitov zo školy. Najviac sa jej momentálne  páči matematika, najmä v počítači:), kde má povolených stráviť 20 minút. Postupne prechádzame na Hejného metódu, lebo sa nám veľmi páči. Aj pri čítaní máme výhodu  individuálnej výučby, pretože dcéra si vyberá sama, čo chce čítať. Začala s krátkymi slovami z leporela, postupne prešla na obrázkovú knihu a momentálne číta detektívku pre deti Záhada v cirkuse od Martina Widmarka a Heleny Willis a každý deň prečíta jednu až dve strany pred spaním. Pri  individálnej výučbe robí dieťa oveľa rýchlejšie pokroky, rýchlejšie sa  učí, motivujú ju viditeľné úspechy – to, že si vie po dvoch mesiacoch  čítať knihu, počítať do dvadsať bez použitia prstvov a vie písať celú  písanú abecedu a to sa učí cca 1,5 hodiny počas pracovného týždňa. Lilli veľmi teší, že sa môže popri učení hýbať a skákať, bez pohybu si ju neviem  ani predstaviť. Má dostatok času na veci, ktoré ju bavia – tvorenie, hry,  práca so zvieratami, pohyb a veľmi nás všetkých teší, že môžeme tráviť  spolu čas celá rodinka. Popri dcére sa do výučby zapája aj štvorročný syn, ktorý si popri nej skúša písať písmenká a čísla a Lilli mu častokrát niečo  vysvetľuje a učí ho, je to veľmi milé sledovať ich. Jasné, že prichádzajú aj konflikty. Ale keďže sme všetci väčšinou spolu, nemôžeme ich ignorovať a neostáva nám iné len ich riešiť. Takisto deti chodia s nami všade, či na návštevy, úrady, výlety… čo si myslím, že prispieva k ich socializácii lepšie ako stretávanie sa s deťmi rovnakého veku dennodenne a vyhýbaniu sa reálnemu životu. Deti sa učia efektívne využívať čas, tým že sa celú dobu vedia sústrediť na učenie a počas krátkej doby sa vedia  naučiť oveľa viac. Pritom majú čas na aktivity, ktoré zaujímajú ich. Samozrejme majú aj iné povinnosti, od starostlivosti o zvieratá, pomoc v  domácnosti a záhrade. Vidia, aj vedia čo robíme a zapájajú sa do práce, čo im tiež veľa dáva. Zatiaľ nám to takto vyhovuje, vidíme v domácej škole veľa výhod. Ale aj ja som spokojná v tejto pozícii a teší ma, že môžem vymýšľať pomôcky a vzdelávať sa, tráviť čas s rodinou. Nevýhodou je, že sa nestíham venovať iným aktivitám, ako by som chcela a samozrejme je to finančne nezaplatená práca. Deti sú tiež zatiaľ spokojné a šťastné doma, ale sú si vedomé, že ak by mali záujem navštevovať školu, majú dvere otvorené. Sme veľmi radi, že sme našli kmeňovú školu s takou rozmanitosťou, ktorá dokonca vyučuje aj postihnuté deti a pomáha tým deťom a ich rodičom so vzdelaním, odovzdávajú si navzájom skúsenosti a informácie. A pre nás je to dobré, že sa naučíme ako reagovať pri stretnutí sa s takýmito deťmi, či  ľuďmi. Prináša nám to viac empatie. Čím viac toho v živote vidíme a sa  naučíme, či spoznáme, tým skôr rozpoznáme skutočné hodnoty. Ďakujeme Slávke Makovníkovej a Danke Holíkovej za to, že vytvorili skvelú školu.“

rodina Jadroňová